Tasmánia

Od mnohých ľudí som počula, že kto bol na Novom Zélande, nemusí vidieť Tasmániu. Pravda je, že Tasmánia mi Nový Zéland spočiatku veľmi pripomínala. Je to hlavne tým, že rovnako ako na Zélande, aj v Tasmánii sa striedajú hory, jazerá, vodopády, nádherné pobrežia a pláže. Takisto vegetácia je podobná a obom miestam vládne veľmi pokojná atmosféra. To ale neznamená, že by som jedno alebo druhé vynechala. V Tasmánii nečakajte žiadnu civilizáciu, predovšetkým v horách a vo vnútrozemí okrem pár turistov naozaj veľa ľudí nestretnete. To určite neplatí pre Nový Zéland. A práve v tom je podľa mňa hlavné kúzlo Tasmánie: je to divočina, ktorá vás úplne očarí.

Alternatívy sú rôzne a záleží predovšetkým na tom, či cestujete sami alebo s ďalšími ľuďmi a koľko vás bude. Letenky sú v hlavnej sezóne (december – január) drahšie a môžu sa vyšplhať približne na $200 – $400 AUD, zatiaľ čo mimo sezóny môžete nájsť letenky už od $80 – $150 AUD.

Jednou z možností je dopraviť sa do Melbourne, odkiaľ sa môžete presunúť do Tasmánie trajektom Spirit of Tasmania, ktorý premáva medzi mestami Melbourne a Devonport. Táto možnosť je vhodná najmä pre cestujúcich s autom alebo campervanom, avšak plavba trvá cez noc.

Rýchlejšou alternatívou je let (napr. do Hobartu alebo Launcestonu), ktorý šetrí čas a často býva cenovo dostupný pri včasnej rezervácii.

Výhodou campervanu je veľká flexibilita – v Tasmánii nájdeš množstvo kempov a miest na prenocovanie (vždy je potrebné dodržiavať miestne pravidlá a obmedzenia).

Ak cestuješ sám, z finančného hľadiska môže byť výhodné zvoliť si organizovaný výlet v skupine, ktoré ponúkajú viaceré cestovné agentúry v Austrálii.

Tasmánia vyzerá na prvý pohľad ako malý ostrov, avšak opak je pravdou. Ostrov má rozlohu ako Česká republika, takže vzdialenosti nie sú až také malé, ako by sa zdalo. Navyše, diaľnice v Tasmánii sú kľukaté a často vedú veľmi kopcovitým terénom, takže žiadna sto kilometrov dlhá rovinka ako napr. v pevninskej Austrálii. S kampervanom sa totiž nedá ísť viac ako 50 – 60 kilometrov za hodinu. Preto je dobré počítať s dlhšími presunmi medzi jednotlivými mestami. Pokiaľ plánujete okružný výlet, napríklad z Hobartu do Hobartu, dva týždne sú podľa mňa optimálny plán. Ak chodíte radi po horách, povedala by som, že aj mesiac je málo, pretože Tasmánia ponúka nespočetné množstvo príležitostí pre horskú turistiku.

Hlavne teplé oblečenie. Osobne som bola v Tasmánii v najteplejšom období a aj vtedy klesali teploty v horách pod desať stupňov. Určite sa zíde teplý spacák. Pokiaľ sa chystáte na turistiku do hôr, napríklad na trek na Cradle Mountain, odporúčam teplú bundu, dobrú obuv a niečo proti dažďu. Mne sa zišiel aj šál. Všetko samozrejme záleží na aktuálnom počasí. Zabalila by som si určite repelent, pretože komáre štípu ostošesť aj pri nízkych teplotách. To isté platí aj o opaľovacom kréme. Aj keď máte pocit, že je zamračené, austrálske slnko sa nezaprie.

Hlavná sezóna je v Tasmánii od decembra do februára, sú to najteplejšie mesiace s minimálnym množstvom zrážok. S dažďom je však v Tasmánii potrebné rátať tak či tak. Napríklad na Cradle Mountain je iba 50 slnečných dní v roku. Teploty sa od decembra do februára pohybujú okolo 22°C. Slnko si môžete užiť hlavne na severnom a východnom pobreží, kde sú prenádherné pláže ako Bay of Fires a Freycinet National Park a preslávený Wineglass Bay. Leto je pre návštevu Tasmánie asi najoptimálnšie, aj keď v tomto období na niektorých miestach priam zakopávate o turistov. Teploty sa v zime až tak nemenia, možno je viac zrážok, ale všetko záleží na počasí, ktoré sa, naopak, mení veľmi rýchlo.

Tasmánia je veľmi rozmanitá. Nájdu sa tu miesta podobné, ale nájdu sa aj také, ktoré v pevninskej Austrálii určite nenájdete. Tasmánia je zelená, má veľa zalesnených plôch. Oveľa pestrejšia  je bezpochyby fauna. Aj na pevnine uvidíte klokany a wallabies, ale v Tasmánii je ich naozaj veľa! Ja som dokonca mala šťastie vidieť vtákopyska a vombaty, čo sa na pevnine stáva skôr zriedkavo. Čo sa veľmi líši, sú ľudia. Na rozdiel od obyvateľov v Sydney sú tí v Tasmánii omnoho priateľskejší a radi pomôžu. Samozrejme, nie je ich tu veľa, ale ak aj nejakých stretnete, stojí za to sa pri nich pristaviť. V niektorých častiach Tasmánie som mala často pocit, že tu nežije vôbec nikto, pretože ulice boli úplne prázdne. Mestečká sú veľmi upravené a vyzerajú ako z minulého storočia, čo vytvára neopakovateľnú atmosféru. Určite odporúčam pozrieť sa do mestečka Stanley, ktoré leží pod niečím, čomu sa hovorí The Nut a pripomína tasmánske Uluru v mori.  Čo ma prekvapilo je fakt, že v celej Tasmánii prakticky nebol signál na mobilnom telefóne (iba operátor Telstra). Na jednej strane je to oslobodzujúci pocit, na druhej je dobré poistiť sa pre prípad núdze. Predsalen, cestujete po divočine.

Mňa osobne vyšlo približne 11-dňové cestovanie po Tasmánii na okolo $1 500 AUD. Cestovala som s priateľmi, avšak výlet sa nám predražil, keďže sme mali dve autá a cestovali sme počas Vianoc, kedy sú ceny najvyššie.

V praxi si však viem predstaviť zvládnuť 14-dňové cestovanie po Tasmánii za približne $1 300 – $1 600 AUD pri úspornejšom štýle (napr. vlastné jedlo, jednoduché ubytovanie alebo campervan).

Čo sa určite oplatí, je zakúpiť si Tasmanian National Parks Pass, ktorý stojí približne $45 – $90 AUD v závislosti od typu (napr. Holiday Pass pre vozidlo). Tento pas Ti zabezpečí vstup do viacerých národných parkov, pričom jednotlivé vstupy by ťa vyšli približne $15 – $25 AUD za park.

Ceny v Tasmánii sú inak porovnateľné s pevninskou Austráliou, v niektorých odľahlejších oblastiach môžu byť dokonca mierne vyššie.

Určite Mt. Field National Park a jeho Russells Falls. Pomerne dlhá, kľukatá a bohužiaľ nie veľmi pohodlná cesta vedie pomedzi Lake Gordon a Lake Peder až ku Gordon Dam – priehrade, ktorá nás však úplne očarila, napokon je to najväčšia priehrada na južnej pologuli. The Nut pri mestečku Stanley som už spomínala. Rada by som pridala aj Dove Lake a Cradle Mountain, kde môžete podniknúť deväťhodinovú túru až na vrchol hory. Výstup je náročný, ale výhľady v peknom počasí rozhodne stoja za to. Práve tu môžete vyštartovať na slávny Overland Track, ktorý trvá päť až šesť dní, ale je to údajne jeden z najkrajších trekov na planéte vôbec. Je však vhodný len pre zdatných turistov, navyše v hlavnej sezóne je potrebné rezervovať si vopred miesto, pretože množstvo ľudí, ktorí si môžu tento zážitok dopriať, je obmedzené. Veľkým zážitkom pre mňa osobne bola takisto návšteva levanduľových polí v Bridestowe Estate v oblasti Tamar neďaleko od Launcestonu. V oblasti je množstvo fariem, kde môžete nakúpiť lokálne víno, syry a užijete si výhľady na nekonečné fialové levanduľové polia, ktoré kvitnú práve v letných mesiacoch medzi decembrom a januárom. Východnému pobrežiu jednoznačne dominuje Bay of Fires – krásne pláže s červenými skalami a Freycinet National Park, kde sa nachádza známy Wineglass Bay. V mori sa kúpať dá, ale voda je veľmi studená. V Hobarte odporúčam vystúpiť na Mt. Wellington, odkiaľ je krásny výhľad. Pokiaľ máte málo času a neviete, čo vynechať, Tasman Penisula a Port Arthur sú podľa mňa tým, čo by ste mohli vypustiť.

Nedávno zasiahli Tasmániu väčšie požiare, ktoré sú však v tejto oblasti skôr menej časté než na pevnine Austrálie. Vo všeobecnosti sa treba pripraviť skôr na premenlivé počasie a častejší dážď.

Požiare sú prirodzenou súčasťou austrálskeho ekosystému – niektoré rastliny, napríklad Banksia, sa rozmnožujú práve vďaka ohňu. Napriek tomu je dôležité sledovať aktuálne varovania a správy a vyhýbať sa oblastiam, kde práve prebiehajú požiare.

Pri cestovaní si dávaj pozor najmä na divokú zver – v Tasmánii je častý výskyt zvierat na cestách, najmä v noci (napr. wallabies alebo wombaty). Strety so zvieratami sú relatívne bežné, preto je potrebná zvýšená opatrnosť pri šoférovaní.

Opatrnosť sa vypláca aj pri turistike – niektoré oblasti sú veľmi odľahlé a v prípade úrazu môže byť najbližšia pomoc vzdialená desiatky až stovky kilometrov. Vždy je dobré plánovať trasu vopred a informovať niekoho o svojom pohybe.